Formulár bol úspešne odoslaný
Ďakujeme.
URL adresa webu: https://standard.sk/
Skóre udelené komisiou: 6,9
Posudok vypracoval: Pavol Hardoš, PhD.
Internetový denník Štandard vychádza od novembra 2020. Pri jeho vzniku v úvodníku napísal šéfredaktor Jaroslav Daniška, že „Štandard chce vyvážiť mediálny priestor, ktorý dnes neodzrkadľuje politickú a spoločenskú realitu na Slovensku. Novinári z hlavných médií čoraz otvorenejšie sympatizujú s progresívne-liberálnymi stranami a politikmi, čo vytvára nerovnováhu, ktorá je v pluralitnej spoločnosti neprirodzená a škodí politike, spoločnosti aj samej novinárčine.“ Štandard sa „hlási k hodnotám slobody, otvorenosti, vlastenectva a hľadania pravdy.“
Na svojom webe má denník prehľadne zverejnené mená a fotografie členov redakcie, vedenia, dozornej rady, ako aj akcionárov, čo je typické aj pre dôveryhodné média. Uvádza tiež, že ich „redakčná práca sa riadi novinárskymi smernicami“ a na svojom webe uverejnili aj Preambulu žurnalistiky Štandardu. Preambula zdôrazňuje úctu „k ľudskému životu, rodine založenej na manželstve muža a ženy, k slobodnému politickému zriadeniu, kde vládne väčšina s rešpektom k právam menšiny, k slobodnému obchodu a záväzkom silnejších voči slabším, k svetu, kde práva vyvažujú povinnosti a kde sa ľudské práva nezamieňajú s privilégiami.“ V otázke obrany pred manipuláciou a ovplyvňovaním čitateľskej obce kladie dôraz na „svedomie a osobnú česť“ novinárov a redakcie a odvoláva sa na odkaz slovenského katolíckeho disidenta Silvestra Krčméryho.
Portál sa profiluje ako konzervatívny web. Pod zámienkou „vyvažovania silného postavenia liberálnych denníkov a portálov“ však niektoré články normalizujú myšlienky a postavy európskej a svetovej krajnej pravice a môžu byť pre čitateľa zavádzajúce a emocionálne manipulatívne, čo ukazujeme aj na príkladoch nižšie.
Za vznikom portálu Štandard stojí bývalý redaktor .týždňa a Postoja Jaroslav Daniška a televízny producent a režisér Peter Núñez. Daniška pôsobí ako šéfredaktor, Núñez je akcionárom a predsedom predstavenstva denníka.
Zástupcom šéfredaktora je Peter Števkov, ktorý v minulosti pôsobil v Parlamentných listoch a ako šéfredaktor viedol Denník S. Denník S parazitoval na značke Denníka N a musel sa premenovať na Denník Slovensko. Denník S/Slovensko v minulosti tiež figuroval na zozname projektu Konšpirátori.sk, po prehodnotení z neho tesne vypadol.
K redaktorom patrí aj Tomáš Dugovič, ktorý v minulosti písal pre portál Zem a Vek, ktorý je tiež zaradený na zozname webov s pochybným obsahom projektu Konšpirátori.sk. Dugovič so Števkovom pôsobil aj v spomínanom Denníku Slovensko. Denník Slovensko zanikol pri vzniku denníka Štandard a jeho redakcia doň plynulo prešla. Dugovič tiež pôsobil ako administrátor dvoch konšpiračných facebookových stránok, krajne pravicovej „Prečo amerikanofilom hrabe“ (túto aktivitu potvrdil aj v rozhovore pre DAV DVA, ďalšie médium na zozname pochybných webov) a proruskej „Vladimír Putin Náš Prezident !“.
Členom redakcie denníka Štandard bol napokon aj bývalý člen polovojenského združenia Slovenskí branci Juraj Orolín. Po tom ako na túto skutočnosť upozornil portál Omédiách.com, redakciu opustil.
Členom redakcie je aj Dag Daniš. Podľa portálu Omédiách.com v jednom z jeho prvých komentárov „obhajoval fungovanie dezinformačných médií a privítal odblokovanie webov ako Hlavné správy“ a v ďalšom vinil Západ za vojnu na Ukrajine v roku 2014.
Filip Struhárik, novinár Denníka N a člen odbornej komisie Konšpirátori.sk, v októbri 2022 upozornil na skutočnosť, že web Denníka Štandard zrejme ukradol svoj dizajn švajčiarskemu denníku Neue Zürcher Zeitung.
V septembri 2022 denník Štandard ohlásil „jednomiestnu miliónovú" investíciu od švajčiarskej investičnej spoločnosti Saidler & Co., s prísľubom možného ďalšieho balíka financií „dvojmiestneho miliónového čísla“ na pokračujúci rast média. Povaha a rozsah tejto investície, ktorá sa svojou štedrosťou a nejasným pozadím financií vymyká štandardom slovenského mediálneho trhu, vyvolal rad otázok a pochýb, na ktoré reagoval šéfredaktor Daniška vyhrážkami žalobou.
Normalizácia krajnej pravice prebieha, keď sa stierajú hranice medzi demokratickými pravicovými resp. konzervatívnymi hodnotami a hodnotami krajnej pravice. Na rozdiel od klasických dezinformačných médií, tu je primiešavanie jedu, nenávisti a paniky pozvoľné. Deje sa predovšetkým cez výber tém a ich rámcovanie, ako aj cez to, čo redakcia považuje za „hodné pozornosti“ a ako to publiku selektívne vysvetľuje. Spôsob prezentácie potom vyskladáva príbeh, ktorý zapadá do rámcov krajnej pravice. Výsledkom je odmietanie - či už demokratickej rovnosti a slobody pre všetkých, alebo odmietanie možnosti „normálnej politiky“ a (priamo nevyslovená) požiadavka silnej ruky brániacej pred údajnou kultúrnou skazou, úpadkom, marazmom.
Na programe dňa už pre väčšinu krajnej pravice nie je rasová čistota (aspoň nie priamo, hoci obavy o kresťanskú Európu, demografiu, imigráciu, či „kultúru Západu“ sú aj tu časté). Pošpinenie a poškvrnenie však prichádza v podobe „kultúry“, resp. rôznych „ideológií“ („gender ideológia“, „LGBTI ideológia/agenda“, neomarxizmus, multikulturalizmus, kultúrny-marxizmus, feminizmus, progresivizmus, environmentalizmus), ktoré údajne škodlivo prekrúcajú osvedčené pravdy, alebo nespravodlivo zvýhodňujú rôzne menšiny. Pozvoľná normalizácia krajne pravicových postojov a rámcov predkladá pohodlného nepriateľa (ideológov, elity, liberálov) a obetných baránkov (menšiny).
Normalizácia krajnej pravice prebieha často na úrovni zľahčovania, zamlčovania a zapierania skutočnej povahy opisovaných ľudí alebo inštitúcií. Typickým príkladom je nesprávny spravodajský popis: napríklad, predstaviteľ krajne pravicovej Dánskej ľudovej strany je v texte Juraja Orolína „Nezápadní imigranti stáli Dánsko miliardy eur ročne, ukazuje vládny dokument“ označený za predstaviteľa „opozičnej národno-konzervatívnej Dánskej ľudovej strany“.
Častejšie však ide o priame propagovanie ľudí z okraja politického spektra ako relevantných a všedných konzervatívcov. Typickým je tu výber respondentov pre rozhovory, preberanie rozhovorov z pochybných zahraničných zdrojov, alebo využitie krajne pravicových postáv ako citovaných autorít.
Samozrejme, každé médium prirodzene vyberá, koho osloví a na aké témy píše. Pre Štandard je však význačné práve to, že si vyberá podľa krajne-pravicového, radikálneho kľúča spochybňujúceho demokraciu a ľudské práva.
Štandard tak napríklad 16. 12. 2021 preberá rozhovor z „portálu“ L’incorrect o údajnom vplyve filantropa Georga Sorosa na rozhodovanie európskych súdov o ľudských právach. Francúzsky magazín L’incorrect, ktorý sa snaží programovo zosúladiť pravicu a extrémnu pravicu, priniesol rozhovor s krajne pravicový aktivistom Gregorom Puppinckom z mimovládnej organizácie nazvanej Európske centrum pre právo a spravodlivosť – European Centre for Law and Justice (ECLJ). ECLJ je známa pre svoje nejasné financovanie a prepojenie na sieť ultrakonzervatívnych organizácií útočiacich na ľudské práva po celom svete. Puppinck a ECLJ vydali správu, ktorá zarezonovala v priestore európskej krajnej pravice. Prepojili v nej sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva s organizáciami venujúcimi sa ľudským právam, ktoré majú finančné prepojenie na finančníka Georga Sorosa. Tieto kontakty majú byť zdrojom pre možný „konflikt záujmov“. Puppinck tu badá nebezpečnú ideologickú kontamináciu, ktorá podľa neho spôsobuje, že aj ESĽP sa správa ako „aktivista“. Ako však upozorňujú sociálni vedci, Soros u krajnej pravice funguje ako zástupný symbol pre anti-semitské konšpirácie o svetovom židovskom sprisahaní.
V podobnom znamení antisemitských krajne pravicových konšpirácií o Georgovi Sorosovi sa nesie aj text Daga Daniša „Sorosove nadácie sa stiahnu z EÚ. Zdôvodnenie je choré“ z 17.8. 2023. Daniš v ňom zlovestne konštatuje, že Soros je oligarcha, ktorý „si cez svoju sieť mimovládok, médií a väzieb na lídrov uplatňuje vplyv. Politický a ideologický vplyv.“ Tento vplyv majú najnovšie financovať „európski daňoví poplatníci“ – Sorosove nadácie sa totiž sťahujú z EÚ, lebo ich misiu vedia pokryť aj európske inštitúcie.
Ako ilustráciou tohto zhubného vplyvu Daniš potom využíva bežné pracovné skúsenosti: „Keď sa chcel stať Miroslav Lajčák generálnym tajomníkom OSN, považoval za potrebné, ako mnohí iní, navštíviť Georgea Sorosa. Súkromne, na jeho domácej adrese (stretnutia sa zúčastnil aj Andrej Kiska). Keď mladá a politicky perspektívna právnička Zuzana Čaputová rozbiehala svoju Via Iuris, jej sponzorom bola londýnska Open Society Foundation. Ambiciózny ekonóm Ľudovít Ódor učil na Sorosovej Stredoeurópskej univerzite. Osobné stretnutie s Georgeom Sorosom priznala aj Mária Kolíková.“
Osobné, pracovné stretnutia, práca pre univerzitu, grant od nadácie – v tomto všetkom vidí Daniš dôkaz temného vplyvu Sorosa. Konšpiračné teórie nemusia pracovať s explicitnými tvrdeniami, niekedy stačia náznaky – stačí, že už v mysli čitateľa jestvuje predsudok.
Podľa Daniša napokon nie je ani pravda, že Soros presadzuje agendu demokracie a ľudských práv – zrovnoprávnenie a rešpekt rôznych menšín označuje Daniš za „posadnutosť menšinami a program prevýchovy sveta podľa šablón ‚inkluzívnej politiky‘.“ V klasických konšpiračných teóriách boli židovskí finančníci nositeľmi zhubnej ideológie židoboľševizmu, ideologickým zlom, ktoré podľa Daniša Soros údajne reprezentuje je „progresivizmus“.
Komentátor má v rámci žánru právo na všemožné názory, vrátane tvrdenia, že ochrana demokracie a ľudských práv je „chorá“. Je ale nevyhnutné si všímať, kedy na podoprenie názoru využíva antisemitské naratívy a konšpiračné teórie o nekalom vplyve finančníka židovského pôvodu, len preto, že sa nestotožňuje s jeho politikou.
Na webe boli tiež uverejnené dva rozhovory s Davidom Engelsom s názvami Filozof Engels: Nová azylová politika EÚ chce presúvať prisťahovalecké toky krok za krokom zo Západu na Východ z 21.7.2023 (pôvodne publikovaný na českom webe Echo24) a Filozof Engels: Západ čakajú desaťročia nepokojov. V strednej Európe máte dôležitú misiu z 13.10.2021. Engels pravidelne spolupracuje s krajne pravicovými autormi a uverejňuje svoje príspevky v ich publikáciách. Podľa historika Josa Stübnera nadväzuje priamo na koncepcie úpadku a zániku západnej civilizácie od anti-demokratického filozofa Oswalda Spenglera: „západná Európa“, zničená „masovou imigráciou“, „islamizáciou“, materializmom, individualizáciou, hedonizmom a rozpadom tradičnej rodiny, je takmer stratená. Jedinou nádejou je „hesperializmus“, teda obnova európskeho poriadku postavenom na “tradičných hodnotách” a „kolektívny návrat ku kresťanstvu". Engels sa napokon na krajne pravicového filozofa Spenglera sám otvorene odvoláva a prezentuje sa ako predseda Spoločnosti Oswalda Spenglera.
V rozhovore z 13.10.2021 Engels spolu s redaktorom Štandardu Števkovom prejdú väčšinu krajne-pravicových naratívov: demografickú paniku a strach z migrácie, presvedčenie o ideologickej záhube, ktorú spôsobí rešpektovanie demokratického ľudsko-právneho štandardu, aj prísľub budúceho násilia, resp. suspendovanie normálnej demokratickej politiky v prospech budúceho autoritárskeho „polokonzervatívneho režimu“.
Engels si v úvode pochvaľuje život v Poľsku, ktorý na rozdiel od Belgicka ešte nemá niektoré problematické „aspekty“, kde „medzi rôznymi populáciami existujú silné pnutia“. Redaktor Števkov nás nenechá na pochybách o akých populáciách a pnutiach je reč, v nadväzujúcej otázke rovno spomenie belgické mestá, ktoré sú kvôli migrácii „stratené“.
Engels je presvedčený, že západnú Európu „ľavicové liberálne hnutie rúti do katastrofy“. Dodáva, že „najskôr si cez tú katastrofu alebo násilnú udalosť budeme musieť prejsť“. Nemusí dôjsť k najhoršiemu, ak prevážia „tradicionalistické sily“, ale ak to „bude trvať príliš dlho a ľavicovo-liberálne a neomarxistické sily budú na konci stále vplyvné, dôsledky budú pravdaže veľmi negatívne.“
Podľa Engelsa bude napokon nevyhnutný autoritársky režim: „cesta k autoritatívnejšiemu štátu je nevyhnutná. Pre ľudí ako sme my bude, samozrejme, veľmi smutné stratiť časť slobôd, na ktoré sme zvyknutí, ale stále to môže byť lepšie, než iné politické kompozície a dekonštrukcia našej civilizácie, ktorej teraz čelíme. Treba povedať, že aj na prípade Ríma vidíme, že augustiánsky štát nemusí byť nevyhnutne totalitárny štát. Je autoritatívnejší, ale poskytuje celkom rozsiahlu sociálnu mobilitu a istý politický pluralizmus. Budúcnosť je otvorená, určite však nepôjde smerom k multiplikácii demokracie, liberalizmu či slobôd pre všetkých, ako to načrtol Francis Fukuyama.“
O tom, ako sa v tomto režime bude vodiť ľuďom, ktorí nezdieľajú “tradicionalistické” hodnoty, nemajú kresťanské korene, alebo farbou pleti vyvolávajú “pnutia”, Engels a Števkov taktne mlčia. Európsku úniu a hodnoty, na ktorých stojí, však Engels považuje za hrozbu, vidí v nich ideológiu “globalizmu, univerzalizmu, multikulturalizmu, sociálneho konštruktivizmu či ultraliberalizmu. Nechráni našu západnú identitu, ale ju rozkladá.”
Tieto a podobné tézy opakuje Engels vo viacerých médiách, vrátane magazínov extrémistickej pravice, ako aj na podujatiach organizovaných nemeckou krajne-pravicovou stranou AFD. Opakovane zdôrazňuje, že rešpektovanie ľudských práv a tolerancia liberálnych a ľavicových postojov je bytostnou hrozbou pre prežitie západnej civilizácie - riešenie vidí v prevahe tradicionalistických síl, alebo násilii a nastolení nedemokratického režimu. Odborníci ako politológ Markus Linden aj preto označujú Engelsa za apologéta anti-pluralistického a anti-demokratického politického usporiadania.
Na webe je publikovaný aj rozhovor s Hansom-Georgom Maassenom K zastaveniu migrácie do Európy nedôjde. Oni nič také nechcú, hovorí bývalý šéf nemeckej tajnej služby (pôvodne vyšiel na českom webe Echo24). V úvode je H.-G. Maassen predstavený ako osoba, ktorá musela odísť z postu riaditeľa Spolkového úradu pre ochranu ústavy kvôli stručnej poznámke o migrácií v rozpore s tvrdeniami médií „hlavného prúdu“ a vládnej strany. Text nespomína, že išlo o zľahčovanie krajne pravicového násilia voči migrantom a po odchode z funkcie Maassen sám šíril naratívy krajnej pravice. Svoj vynútený odchod označil za dôsledok pohonu ľavicových radikálov. Publikoval v krajne pravicovom magazíne Cato článok „Vzostup a pád postnacionalizmu,“ ktorý vyšiel rok pred tým v angličtine v alt-right časopise Telos. Podľa výskumníka pravicového extrémizmu Matthiasa Quenta je možné v texte nájsť „základné prvky intelektuálneho pravicového extrémizmu.“ Historik Volker Weiß zase poukázal na to, že Maassen sa ideovo stal súčasťou hnutia krajne pravicovej Novej pravice (založenej francúzskym intelektuálom Alainom de Benoistom). Vo voľbách 2021 neúspešne kandidoval za CDU, neskôr ho vedenie CDU kritizovalo ze používanie jazyka antisemitov a konšpirátorov, výbor strany však napokon neodporúčal jeho vylúčenie. V auguste 2023 nemecká verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť Deutsche Welle informovala, že Hans-Georg Maassen je sám vyšetrovaný anti-extrémistickým Spolkovým úradom pre ochranu ústavy, ktorému v minulosti šéfoval.
Na webe denníka Štandard bol 24.9.2021 napokon zverejnený aj preklad rozhovoru Alaina de Benoist s Patrickom Buissonom s názovom Kto chce zajtra padnúť za dúhovú vlajku?. Alain de Benoist - ako už bolo spomenuté vyššie - je zakladateľom hnutia Novej pravice (Nouvelle Droite), intelektuálny architekt „identitarianizmu“, ktorý patrí k najvplyvnejším súčasným mysliteľom európskej krajnej pravice. Podľa politológa Daniela Ruedu svojim konceptom etnopluralizmu a zdôrazňovaním nezmieriteľnej odlišnosti rôznych kultúr pomohol nasmerovať krajnú pravicu preč od biologického rasizmu k rasizmu kultúrnemu. Filozof Thomas Sheehan konštatuje, že Alain de Benoist vyvinul novo formulovaný fašizmus a historik fašizmu Roger Griffin tvrdí, že Nová pravica pokračuje v diele „fašistických ideológov.“
V článku „Zapamätám si vaše tváre, vyhrážala sa porote obhajkyňa Antifa počas súdu v USA“ z 10. 8. 2023 sa redaktorka Dana Vitálošová explicitne opiera o nedôveryhodné a krajne pravicové zdroje, ktoré prezentuje ako dôveryhodné a relevantné. Jedným z jej zdrojov je „žurnalista“ Jack Posobiec, ktorý je v skutočnosti krajne pravicovým aktivistom a konšpiračným teoretikom, ktorý v minulosti šíril naratívy o „genocíde bielych“, alebo konšpiračnú teóriu známu ako Pizzagate (podľa tejto konšpiračnej teórie vysokopostavení predstavitelia Demokratickej strany v USA boli zapletení v obchodovaní s ľuďmi a sexuálnom zneužívaní detí v neexistujúcej pivnici pizzerie Comet Ping Pong vo Washingtone, D.C.).
Článok hovorí o súdnych sporoch, ktoré vyvolal kontroverzný twitterový aktivista a kritik amerických hnutí Antifa a Black Lives Matter, Andy Ngo proti členom hnutia Antifa, ktorých vinil z násilia a vyhrážok. V článku je Ngo označený za konzervatívneho novinára. Ngo je pritom kontroverzná osobnosť, bez žurnalistickej kredibility: podľa Columbia Journalism Review je „zdiskreditovaným provokatérom“. Známym sa stal zdieľaním manipulatívnych videí z ľavicových demonštrácii a zľahčovaním krajne-pravicového násilia.
Napokon sa článok opiera najmä o materiál kanadského média Post Millenial, kde Ngo pracuje ako redaktor. Post Milliennial je konzervatívne médium s nejasným financovaním, ktoré je známe publikovaním viacerých nepravdivých a zavádzajúcich správ. Ani v Post Millennial však nenájdeme oporu pre zavádzajúci nadpis Štandardu, ktorý prejav obhajkyne opisuje ako „vyhrážanie sa“.
V texte Vymierate a túto krajinu zdedia migranti, teší sa autor s iránskym pôvodom v nemeckých novinách z 24.1.2023 autor Tomáš Dugovič tvrdí, že „publicista s iránskym pôvodom Behzad Karim Khani vo veľkých nemeckých novinách Berliner Zeitung oslávil skutočnosť, že etnickí Nemci vymierajú a ich krajinu zdedia prisťahovalci. Textom reagoval na debatu o silvestrovských násilnostiach migrantov.“ Ďalej v texte zaznie: „Autor teda paradoxne sám rozvíja a podporuje teóriu veľkej výmeny obyvateľstva, ktorá je v mienkotvorných médiách označovaná za konšpiračnú.“
Text, ktorý napísal B. K. Khani bol skutočne reakciou na násilné správanie počas silvestrovských osláv a citáty pochádzajú z predmetného článku. B. K. Khani však v texte nespomína, že by sa tešil alebo oslavoval skutočnosť, že etnickí Nemci vymierajú. Ide o fabuláciu Tomáša Dugoviča. Čitateľ, ktorý si pôvodný text neprečíta, to však môže vnímať ako fakt. Khani v texte píše, že jeho text neospravedlňuje násilie, ale možno by mohol pomôcť pochopiť nedôveru a chýbajúci rešpekt pred štátom a jeho zástupcami zo strany migrantov v Nemecku.
Konšpiračná teória Veľkej výmeny hovorí o sprisahaní elít, ktorej snahou má byť nahradenie európskeho obyvateľstva neeurópskym prostredníctvom masovej migrácie. Khani o riadenom procese migrácie, ani sprisahaní elít nepíše, ani ho nenaznačuje. V texte sa vyjadruje k demografickému vývoju Nemecka, kde podľa dostupných údajov populácia starne a tak krajina potrebuje aktívnu pracovnú silu, ktorej prísun autor vidí v migrácii.
Dugovič sa venuje migrácii vo viacerých svojich textoch, ktoré informujú o násilných trestných činoch alebo podvodoch spáchaných migrantmi. Ide o udalosti, ktoré sa skutočne stali, avšak pri ich opise poskytuje jednostranný pohľad na migráciu. Po ich prečítaní môže čitateľ ľahko nadobudnúť dojem, že migranti pre neho predstavujú nebezpečenstvo.
Samotná diskusia o migračnej politike je legitímna, ale musí byť založená na faktoch a racionálnych argumentoch, nie na selektívnych článkoch, ktoré majú za cieľ vzbudzovať silné emócie a potvrdzovať nepodložené predsudky.
Charakteristickým prejavom krajne pravicového diskurzu o migrácii je, že je nevyhnutne ohrozením kultúry a bezpečnosti, o čom je zároveň v mainstreame neprípustné hovoriť. Ďalší článok Tomáša Dugoviča Migrácia? Za násilie na kúpaliskách v Nemecku môžu drahšie hranolčeky, píše známy týždenník sa tiež nesie v tomto manipulatívnom duchu.
Po pozorovaní, že sa násilnosti a konflikty na kúpaliskách stali v Nemecku mediálnou témou, článok konštatuje, že neexistujú dáta, ktoré by údajné stúpanie násilnosti a konfliktov potvrdzovali. To však autorovi nebráni na túto tému bez dôkazov fabulovať a na pomoc si berie tweety krajne pravicovej političky z AfD Alice Weidelovej. V komentujúcom odseku Dugovič nachádza vinníka nepotvrdeného problému v „multikulturalizme“:
„Hoci sa v politicky korektnom Nemecku o spojitosti medzi masovým prisťahovalectvom a násilím (nielen) na kúpaliskách nahlas zväčša nehovorí a spoľahlivé štatistiky neexistujú, Weidelová zrejme nie je ďaleko od pravdy. Aj tu s najväčšou pravdepodobnosťou totiž platí, že zhoršené bezpečnostné prostredie je najmä dôsledkom zásadných zmien v charaktere krajiny smerom k multikulturalizmu.“
Ďalšími oporami sú mu názory nemeckého psychológa a konzervatívneho aktivistu proti radikálnemu politickému Islamu, Ahmada Mansoura, alebo komentátorky Beatrice Achterbergerovej píšucej pre Neue Zürcher Zeitung, ktorý sa pod novým redakčným vedením od roku 2015 stal explicitne konzervatívnym a redakčnou líniou sa približuje ku krajne pravicovej AfD. V žiadnom z týchto zdrojov sa nedá nájsť nič, čo by potvrdzovalo základné tézy článku na overiteľných faktoch.
Migrácia, resp. tolerovanie kultúrnej rôznorodosti ako zdroj problémov sa berie ako samozrejmé východisko, ktoré potom anekdoty a nepodložené domnienky už len potvrdzujú. Dugovičovi tak ako dôkaz, že za problémami sú predovšetkým „cudzinci bez schopnosti dorozumieť sa“ slúži nepriamo aj „fakt, že v jednom z berlínskych kúpalísk nasadili na riešenie konfliktov viacjazyčný personál“.
Na záver už konštatuje, že „výbuchy násilia na vonkajších bazénoch ale nie sú ojedinelé iba v Nemecku. Podobné incidenty boli nedávno hlásené v progresívnych spoločnostiach vo Francúzsku, Belgicku alebo Holandsku a reakcia úradov bola podobná.“
Z údajných konfliktov sa v závere textu stali „výbuchy násilia“, spoločnosti, v ktorých sa dejú, sú označené za „progresívne“. Konkrétne príklady konfliktov alebo ich príčin v texte nepredkladá – záver si má zrejme čitateľ doplniť sám na základe zdieľaných predsudkov.
Vladimír Palko v texte Manifest vraha zo Zámockej ukazuje, že všetko je inak vytvára dojem, že teroristický útoku na Zámockej ulici, pri ktorom boli zavraždené dve LGBTI+ osoby, je zneužitý „motivovanou, organizovanou, mediálne podporovanou a globálnou loby,“ ktorá verejnosti podsúva svoj príbeh.
Verejnosti má byť podsúvaný príbeh o nenávisti voči LGBTI+ ľuďom, aby boli prijímané zákony v prospech týchto osôb: „Od prvých chvíľ po vražde nám táto loby a jej médiá ponúkli Príbeh tak, ako nám ho ponúkali už zo dve desaťročia. Je to vraj Príbeh nenávisti väčšiny spoločnosti voči sexuálnej inakosti, nenávisti voči gejom a lesbám, šírenej najmä konzervatívnymi, dokonca priamo kresťanskými kruhmi vrátane kruhov cirkevných. Nenávisti, ktorá motivuje niektorých až na nezriadené vraždenie. Príbeh o tom, že táto nenávisť je zo všetkých nenávistí najnebezpečnejšia, a preto sú sexuálne menšiny tie najohrozenejšie. A preto progresívni poslanci parlamentu slovenského aj európskeho vraj musia navrhovať vyhlásenia a zákony v prospech sexuálnych menšín. O tomto Príbehu nás chcú presvedčiť.“
Autor v texte rozoberá manifest vraha a poukazuje na to, že LGBTI+ ľudia neboli jediným ani primárnym cieľom strelca. Tvrdenie „Vražda na Zámockej je dôkazom, že predmetom nezaslúženej nenávisti sú najmä homosexuáli“ označuje Vladimír Palko za lož. Pravdou je, že vrah sa vo svojom manifeste zameriava na svetové sprisahanie Židov, ktorých vidí ako svetovládcov a ako možné ciele vojny proti nim uvádza primárne vládnych predstaviteľov, židovské komunity, ale aj LGBTI+ ľudí. Týchto posledných vníma strelec ako ochotný nástroj „Židov“, ktorými sa nechávajú využiť na zničenie bielej rasy, degenerovanie spoločnosti a podkopanie morálky. Strelec zo Zámockej nakoniec zaútočil práve na miesto, kde sa stretávali LGBTI+ ľudia, lebo ich považoval za legitímny cieľ svojej nenávisti. Článok odvádza pozornosť od nenávisti, ktorej čelia LGBTI+ osoby, a zahmlieva skutočnú podstatu motivácii teroristického útoku.
Sám Vladimír Palko je známy tým, že LGBTI+ ľudí, resp „homosexuálnu loby“ vidí ako ochotný ideologický nástroj „ľavicových liberálov“, ktorý má ohrozovať kresťanov a západnú civilizáciu. Túto konšpiračnú tézu predkladá aj vo svojej knihe Levy prichádzajú, kde dokonca transrodových ľudí explicitne označuje za nebezpečný nástroj, „baranidlo rodovej ideológie“ (Palko, 2019, str. 434).
Webová stránka vo všeobecnosti publikuje články, ktoré označujú snahu ochrániť LGBTI+ ľudí pred diskrimináciou a legislatívne ukotviť ich práva za „ideológiu“ alebo „loby.“ Napr. redaktorka Dana Vitálošová publikovala v denníku Štandard množstvo článkov zameraných na transrodových ľudí, ktorých systematicky vykresľuje buď ako hrozbu, extrém alebo ideologický úlet.
Len v júli a auguste 2023 publikovala Vitálošová v Štandarde 22 textov, z toho dokopy 17 textov sa explicitne venuje LGBTI+ tematike a polovica textov je o transrodových ľuďoch. Všetky tieto texty sa nesú v negatívnom a odsudzujúcom duchu, vykresľujúcom LGBTI+ komunitu a obzvlášť transrodových ľudí ako hrozbu a požadovanie práv pre LGBTI+ ľudí ako dôsledok nebezpečnej ideológie.
Jeden z jej textov (V čom heroín v tabletke pripomína problém dneška? Netflix prináša minisériu o americkej opiátovej epidémii; 19.8.2023) ponúka recenziu netflixového seriálu o farmaceutickej firme a drogovej závislosti na liek Oxycontin – pričom aj v tomto texte autorka nachádza paralely medzi medicínskymi postupmi pri liečbe rodovej dysfórie transrodových ľudí a predávaním škodlivého Oxycontinu.
Denník Štandard predkladá a snaží sa popularizovať aj dezinformačné naratívy z amerických kultúrnych vojen. Napr. Michal Čop v článku Počet Američanov, ktorí podporujú použitie násilia na obnovenie práva na potrat sa zvyšuje zo 14.8.2023 informuje o tom, že podľa prieskumu Chicagskej univerzity vzrástol podiel Američanov, ktorí „podporujú použitie násilia ako prostriedku na obnovenie 'práva na potrat'.“ Text má formu spravodajského článku a čitateľ môže nadobudnúť dojem, že pro-life aktivisti sú v ohrození, čo má dokazovať aj výskum Chicagskej univerzity. Text Michala Čopa opomína skutočnosť, že pôvodný prieskum upozorňuje najmä na reálnu hrozbu krajne pravicového násilia.
Štandard tiež dlhodobo podrobne monitoroval kariéru a nekriticky prezentoval názory amerického televízneho komentátora Tuckera Carlsona. Po Carlsonovom odchode z Fox News Štandard promoval jeho videá na sociálnej sieti Twitter/X.
Tucker Carlson, dlhoročný komentátor americkej stanice Fox News, bol roky známy šírením krajne pravicových naratívov, konšpiračných teórií o Covide, útokoch na americký Kapitol z 6.1.2021, alebo demografickej Veľkej výmene.
Stanicu Fox News musel napokon opustiť po tom, čo sa jeho konšpirácie a klamstvá o falšovaní amerických prezidentských volieb stali súčasťou žaloby spoločnosti vyrábajúcej hlasovacie mechanizmy.
Dag Daniš Carlsonov odchod (vyhodil ho údajne sám konzervatívny mediálny magnát Rupert Murdoch) vyhodnotil ako „prevalcovanie progresívnou cenzúrou“ a zdôraznil, že považuje Carlsona za „jeden z posledných pilierov kritickej žurnalistiky“. Šéfredaktor Daniška ho v komentári vykreslil ako novinárskeho hrdinu bojujúceho s oligarchiou.
V čase písania tejto analýzy (september 2023) zarezonoval Tucker Carlson rozhovorom s usvedčeným podvodníkom, ktorý tvrdí, že videl Baracka Obamu užívať drogy pred tým, než mali spolu homosexuálny styk. Konzervatívny denník Telegraph to označil za „nové dno konzervativizmu“.
Denník Štandard sa prezentuje ako konzervatívny a má viacero znakov, ktoré sú štandardom v médiách s dôveryhodným obsahom - napríklad zverejňovanie mien autorov textov či transparentný prehľad akcionárov. Vo svojich textoch však emocionálne manipuluje a selektívne informuje o migrácii, LGBTI+ ľuďoch, sústreďuje sa na správy a komentáre, ktoré majú vykresliť údajný úpadok a ohrozenie Západu v jeho etnickej, kultúrnej, náboženskej a ideologickej podobe a normalizuje a prináša do verejného diskurzu osobnosti a naratívy krajnej pravice.
Aktualizácia 7.12.2023: Reakcia autora na rozporné články Štandardu
MENU
Úvod