menu-cancel-iconMENU SK / EN

The form was successfully submitted

Thank you.

URL adresa webu: http://www.hfi.sk

Skóre udelené komisiou: 6,6

Posudok vypracoval: Pavol Hardoš, PhD., medicínska konzultácia prof. MUDr. Jozef Záhumenský, PhD., MPH

 

Upozornenie: Posudok je osobným vyjadrením konkrétneho člena komisie k predmetnému webu. Posudok bol vypracovaný až po nezávislom hodnotení webu jednotlivými členmi komisie a nevyjadruje názor celej komisie.

 

Zistené kritériá pre zaradenie na zoznam:

  • Stránka obsahuje materiály podvodného a šarlatánskeho charakteru ako napríklad zázračná liečba, kúzelné preparáty a podobne. Kritériom je rozpor s objektívnym, vedeckým poznaním, zvlášť ak môžu uvedené informácie spôsobiť zanedbanie potrebnej liečby alebo priamo poškodenie zdravia. Nevzťahuje sa na tradičné alternatívne spôsoby liečby, propagáciu zdravého životného štýlu, prírode blízkych postupov a podobne.
  • Stránka obsahuje klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami, napr. fotografie a videá použité v inom, zavádzajúcom kontexte, vymyslené alebo závažne prekrútené udalosti atď. Netýka sa jasne prezentovaných názorových článkov.
  • Stránka obsahuje konšpiračné teórie a “bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia. Nevzťahuje sa na zaujímavosti, záhady, jasne označené špekulácie.

 

Základná charakteristika webu

Web hfi.sk je portálom Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku (ďalej HFI). HFI je občianske združenie, ktoré funguje ako think tank a aktivistické a lobistické združenie, ktoré sa, napriek svojmu názvu, zaoberá predovšetkým bojom proti právam LGBTI+ ľudí alebo proti reprodukčným právam. Deklarovaný zámer ochrany ľudských práv sa týka prevažne úzko doktrinálneho výkladu kresťanstva v otázke ľudských práv, náboženských slobôd a právnych úprav rodinného života.

Rámcovanie boja za ľudské práva využíva na presadzovanie úzko konfesionálneho politického programu, ktorý medzinárodný ľudskoprávny štandard popiera, znemožňuje jeho prijatie a pred jeho akceptáciou vystríha vytváraním morálnej paniky a viktimizáciou kresťanov. Prijatie ľudských práv, otázky rovnosti sexuálnych menšín a rodovej rovnosti, sú naopak prezentované ako nebezpečný ideologický projekt liberálov, ktorý nevyhnutne vedie k neslobode.

Predsedom HFI je právnik a aktivista Patrik Daniška, ktorý je podpísaný aj pod väčšinu článkov a analýz.

Charakteristickým rysom webu je jeho práca s vedeckou argumentáciou a výskumnými štúdiami z viacerých oblastí spoločenských a zdravotných vied. Portál pracuje veľmi selektívne s dátami a okrajovými či dokonca zdiskreditovanými vedeckými štúdiami, aby vyvolal neoprávnené pochybnosti o rigoróznosti a rozsahu prevládajúceho vedeckého poznania o povahe ľudskej sexuality, rodovej identity, či ľudského sexuálneho správania a ich spoločenských dôsledkov.

Jednoznačným a neskrývaným cieľom HFI je prezentovať názory a závery, ktoré sú v súlade s úzko kresťanským výkladom morálky. To by samozrejme samo osebe nebolo problémom, keby presahom toho nebola aj podpora politických cieľov, ktoré smerujú k potláčaniu ľudských práv, obzvlášť v oblasti rodovej rovnosti, reprodukčných práv alebo práv LGBTI+ ľudí. Súčasťou politickej komunikácie a agitovania portálu je aj vyvolávanie nenávisti a strachu namiereného na sexuálne menšiny, demokratické mechanizmy a inštitúcie a ľudí, ktorí bojujú za ich práva.

Napokon, pri svojej argumentácii portál prezentuje aj tvrdenia, ktoré sú v rozpore s vedeckým poznaním.

HFI je súčasťou malej siete ultrakonzervatívnych občianskych združení, ktoré v slovenskom verejnom priestore presadzujú nedemokratické názory a politiky sledujúce potláčanie ľudských práv a šírenie nenávisti voči sexuálnym menšinám (medzi inými, napr. Aliancia za rodinu, Inštitút Ladislava Hanusa, Asociácia za život a rodinu, CitizenGO Slovensko).

HFI sa napr. pravidelne podieľa na petíciách a aktivitách slovenskej odnože medzinárodnej krajne pravicovej organizácie CitizenGO (CitizenGO Slovensko). Organizácia CitizenGO je známa svojím aktivizmom proti právam LGBTI+ ľudí, proti reprodukčným právam žien a proti politikám rodovej rovnosti, ako aj proti sexuálnej výchove. Lobuje proti právam menšín a proti rodovej rovnosti aj v medzinárodných organizáciách, celosvetovo spolupracuje s krajne pravicovými organizáciami a politickými stranami ako napr. španielska strana Vox. Pre jej komunikáciu, podobne ako pre HFI a ďalšie ultrakonzervatívne organizácie, je charakteristické šírenie konšpiračných naratívov o “gender ideológii”. 

Samotné texty HFI nie sú explicitné vo svojej nenávisti, ani konšpiračné naratívy, o ktoré sa vo svojej argumentácii opierajú, nebývajú rozpracované. Častejšie sú prítomné náznaky a kľúčové pojmy, ktoré doplnenie konšpiračného naratívu už nechávajú na čitateľa. Typickým konšpiračným naratívom, ktorý je na portáli opakovaný, je práve spomínaná téza o “gender ideológii” (resp. “rodovej ideológii”). Podľa nej za spoločenskými zmenami väčšej tolerancie a uznania práv LGBTI+ ľudí je sústredená snaha zlovoľných elít presadzujúci nebezpečný ideologický projekt s cieľom rozvrátiť rodinu a obmedziť náboženské slobody.

 

“Potratová tabletka”

Text tlačovej správy “TS: Potratová tabletka už usmrtila niekoľko žien. Avizovaný postup jej zavedenia je nezákonný a nedemokratický. Jej zavedením bude krv aj na rukách premiéra Ódora a ministra zdravotníctva Palkoviča” z 14.6.2023 dezinterpretuje výskum o “potratových tabletkách” a zavádza o bezpečnosti medikamentózneho prerušenia tehotenstva.

Text cituje fínsku štúdiu z časopisu Obstetrics & Gynecology, ktorá zistila o niečo vyššiu mieru komplikácii pri medikamentóznej interrupcii. Ignorujú však záver štúdie, ktorá konštatuje “Obe metódy interrupcie sú vo všeobecnosti bezpečné, ale medikamentózne prerušenie tehotenstva je spojené s vyšším výskytom nežiaducich udalostí. Tieto pozorovania sú dôležité pri poradenstve ženám, ktoré sa snažia o skoré prerušenie tehotenstva.”

Relatívna bezpečnosť a efektívnosť medikamentóznej interrrupcie je všeobecne uznávaným medicínskym poznatkom. Nedávna štúdia v American Journal of Obstetrics & Gynecology konštatuje tiež vysokú mieru misinformácii o rizikách interrupcii, pričom podotýka (sumarizujúc literatúru k tejto téme), že “riziko úmrtia po interrupcii je približne 14 až 50-krát nižšie ako úmrtnosť spojená s pôrodom a je podobné riziku úmrtia spojeného s kolonoskopiou.”

Text tlačovej správy HFI (spolu s CitizenGO Slovensko, Asociáciou za život a rodinu a Alianciou za rodinu) emocionálne manipuluje a šíri zavádzajúce predstavy o rizikách medikamentóznej interrupcie a prispieva tak k misinformáciám o rizikách interrupcie.

O vyjadrenie sme pre potreby tohto posudku poprosili aj prof. MUDr. Jozefa Záhumenského, PhD., MPH., prednostu II. Gynekologicko pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov. Tu prinášame jeho krátky odborný komentár:

Autori z HFI sa v článku zaoberajú 14 rokov starou fínskou štúdiou, ktorá porovnávala BEZPROSTREDNÉ komplikácie pri chirurgickom ukončení tehotnosti a medikamentóznom ukončení tehotnosti.

Záver štúdie bol, že po medikamentóznom ukončení bolo prítomné závažnejšie krvácanie v 15,6 %, pri chirurgickom v 2,1 %, potreba chirurgického výkonu pri medikamentóznom potrate bola 5,9 %. Pri chirurgickom bola potreba opakovať chirurgický výkon v 1,8 %. Štúdia konštatuje, že obe metódy sú bezpečné a ženy majú byť poučené a majú mať možnosť vybrať si metódu ukončenia tehotnosti.

Z tejto štúdie vyplýva, že pri medikamentóznom potrate sa vyhne anestézii, dilatácii krčka a chirurgickému výkonu 94 % žien. Naopak, takmer 2 % žien, ktorým bol robený rovno chirurgický výkon, museli podstúpiť tento výkon opakovane.

Táto štúdia hodnotila iba bezprostredné komplikácie pri výkone, nehodnotila DLHODOBÉ následky chirurgického výkonu, ktoré sú vo všeobecnosti známe. Sú nimi hlavne:

  • Dilatácia (chirurgické rozširovanie) krčka, ktorá je vždy potrebná pri chirurgickom výkone má za následok poranenie štruktúr krčka, čo zvyšuje riziko vzniku jeho nedostatočnej funkcie v budúcej tehotnosti. Ženy po chirurgickom potrate majú preto v budúcnosti o 29 % vyššie riziko predčasného pôrodu pred 36. týždňom tehotnosti a až o 68 % vyššie riziko závažného predčasného pôrodu pred 28. týždňom tehotnosti (plod vtedy váži okolo 1000 g).[1] Úspešný medikamentózny potrat toto riziko neprináša.
  • Po chirurgickom výkone môže dôjsť k závažnému poraneniu sliznice maternice, čo spôsobuje zrasty v dutine maternice, tzv. Ashermanov syndróm. Táto komplikácia môže viesť k strate menštruácie a až k úplnej neplodnosti s potrebou náhradného materstva (maternica stratí schopnosť donosiť plod). Riziko sa udáva okolo 0,7 % výkonov. [2] Jedna kyretáž pri potrate zvyšuje riziko vnútromaternicových zrastov až o 41 %, dve kyretáže riziko zvyšujú o 100 %.[3]
  • Najväčší problém však vzniká v dôsledku drobných poranení sliznice maternice, kedy maternica stráca schopnosť regulovať správne uhniezdenie zárodku v ďalšej tehotnosti a správny vývoj placenty. Vznikajú komplikácie predovšetkým pri pôrode placenty, ktoré majú rôzne stupne, od poruchy odlučovania placenty, ktoré je takmer vždy spojené so závažným krvácaním, až po prerastenú placentu, ktorá takmer vždy vedie k potrebe odstránenia maternice v záujme záchrany života ženy. Riziko poruchy odlučovania placenty so závažným krvácaním stúpa po kyretáži 12-násobne (teda o 1100 %).[4] Na Slovensku bol zdokumentovaný prípad úmrtia rodičky pre vrastenú placentu z dôvodu, že žene nebol umožnený medikamentózny potrat a musela absolvovať chirurgický potrat.

Z týchto dôvodov všetky odborné spoločnosti odporúčajú ženám ponúkať medikamentózne ukončenie tehotnosti a vlastne všetky rozvinuté štáty, ktoré umožňujú ukončenie tehotnosti umožňujú medikamentózne ukončenie. Je neprijateľné, aby štát nútil lekárov poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozpore s poznatkami súčasnej vedy.

[1] Lemmers M, Verschoor MA, Hooker AB, Opmeer BC, Limpens J, Huirne JA, Ankum WM, Mol BW. Dilatation and curettage increases the risk of subsequent preterm birth: a systematic review and meta-analysis. Hum Reprod. 2016 Jan;31(1):34-45.

[2] Gilman Barber AR, Rhone SA, Fluker MR. Curettage and Asherman's syndrome - lessons to (re-)learn? J Obstet Gynaecol Can. 2014 Nov;36(11):997-1001.

[3] Hooker AB, Lemmers M, Thurkow AL, Heymans MW, Opmeer BC, Brölmann HA, Mol BW, Huirne JA. Systematic review and meta-analysis of intrauterine adhesions after miscarriage: prevalence, risk factors and long-term reproductive outcome. Hum Reprod Update. 2014 Mar-Apr;20(2):262-78.

[4] Greenbaum S, Wainstock T, Dukler D, Leron E, Erez O. Underlying mechanisms of retained placenta: Evidence from a population based cohort study. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol. 2017 Sep;216:12-17.


 

 

Morálna panika z “nebezpečných ideológii”

Článok Ideológia Európskej komisie: Najlepším záujmom dieťaťa má byť klamstvo o jeho pôvode a rodičoch z 14.2.2023 prezentuje snahu zosúladiť práva rodičov v celej EÚ (vzájomné rešpektovanie uznania rodičovstva inými štátmi naprieč celou EÚ - vrátane rodičov rovnakého pohlavia) ako nebezpečný posun k “dúhovej ideológii”: “Európska komisia chce z Európskej únie spraviť nástroj ideologickej kolonizácie  – má vytvárať tlak na krajiny, najmä tie z východnej Európy, aby prijali gender ideológiu, ktorá sa šíri najmä zo západnej časti Európy.” Ide pritom o návrh, ktorý uzná, že vo viacerých krajinách EÚ jestvujú aj právne rozpoznané rodiny s deťmi, ktoré tvoria rovnakopohlavné páry. Podľa HFI však takýto návrh znamená, že “Európska únia sa pre vytváranie ideologického nátlaku stáva čoraz nedôveryhodnejšou inštitúciou”.

Podobne, aj článok “Prečo chápeme mužov a ženy v biologickom význame” zo 14.2.2023 vystríha pred nebezpečenstvom “gender ideológie” a “LGBTQ+ ideológie”. Samotné uznanie existencie transrodových ľudí, ich medicínskych potrieb a ľudských práv, je v texte prezentované ako ideologická hrozba, resp. “atak”.

Text “Hromadné pripomienky k zavedeniu eurozločinov z nenávisti” z 15.3.2022 vystríha pred rozšírením ochrany pred zločinmi z nenávisti aj na LGBTI+ ľudí, keďže je to “cesta k potláčaniu slobody vyjadrovania a náboženskej slobody a k postupnému zavádzaniu totality” (zvýraznené v origináli).

Napokon výzvu podpísať petíciu na platforme CitizenGO proti ochrane LGBTI+ ľudí pred nenávisťou obsahuje text “EÚ chce trestať nenávistné výroky. Podpíšte pripomienky proti tomuto návrhu!” z 11.3.2022. Text podsúva, že nenávisť voči LGBTI+ ľuďom môže byť v skutočnosti len neškodným prejavom náboženskej viery alebo kritikou “homosexuálneho správania”. 

 

Pochybné štúdie

Viaceré články a analýzy sa opierajú o zdiskreditovaný a politicky motivovaný výskum. Hoci sa pripustia nedostatky takéhoto výskumu, stále je prezentovaný ako relevantný a rozpor s prevládajúcim vedeckým poznaním, či odsúdenie výskumu zo strany relevantných vedeckých organizácii ostávajú zamlčané. Napr. v článku Kataríny Daniškovej “Sú deti homosexuálnych rodičov iné?” z 4.9.2012 medzi citované autority patria Mark Regnerus a Loren Marks, autori známi spochybneným výskumom namiereným proti LGBTI+ ľuďom.

Sociológ Mark Regnerus je autorom zdiskreditovanej štúdie z roku 2012 o rodičovstve LGBT ľudí, v ktorej tvrdil, že výchova LGBT rodičmi má na deti nepriaznivý vplyv. Jeho štúdia je všeobecne považovaná za metodologicky pochybnú, odsúdila ju aj Americká sociologická asociácia.

Za všetky kritické štúdie citujme Bailey et al. (2016) “Ako si všimli kritici štúdie, takmer všetky rodiny s homosexuálne orientovanými rodičmi boli rozpadnuté (napr. z dôvodu rozvodu rodičov). Len 2 z 248 detí s homosexuálnymi matkami alebo otcami žili s homosexuálne partnerskými rodičmi počas celého svojho detstva (Regnerus, 2012b). Rodičovská homosexuálna skúsenosť sa teda takmer dokonale prelínala s narušením rodiny a rozdiely pripisované prvej skutočnosti by mohli byť presnejšie prisudzované tej druhej.” Akékoľvek pripisovanie nepriaznivých výsledkov detí homosexualite ich rodičov tak nemá oporu ani v Regnerusových dátach. 

Správa Americkej akadémie pediatrov (z roku 2013) konštatuje, že sexuálna orientácia rodičov nevplýva na blaho ich detí.

Článok Zuzany Čahojovej (dnes Brixovej) “... a kde je otec?” z 6.2.2015 sa opiera o výskum Lorena Marksa a spochybňuje závery Americkej psychologickej asociácie (APA) o tom, že spôsobilosť homosexuálnych rodín vychovávať detí nie je rozdielna od rodín heterosexuálnych. Marks vo svojej štúdii vzniesol niekoľko metodologických námietok proti starším štúdiám, na ktorých postavila APA svoje prvé stanovisko o homosexuálnych rodinách v roku 2005. Problémom je, že tieto metodologické postrehy nijako nevyvracajú závery APA a Marksov text ignoroval všetky štúdie, ktoré vznikli medzi rokom 2005 a rokom 2012, kedy svoju recenznú štúdiu napísal.

Článok, prostredníctvom Marksových tvrdení, spochybňuje závery APA. Naznačuje, bez dôkazov, že výchova rovnakopohlavnými pármi môže zanechať škody na vývoji dieťaťa.

Homosexualitu rodičov článok prirovnáva k fajčeniu alebo rozvodovosti ako niečo, čo môže deti ovplyvniť negatívne “Svoj postoj [APA] obhajuje argumentom, že dieťa vychovávané jednopohlavným párom nežije vo vákuu a potrebný vzor mužskosti/ženskosti nemusí nevyhnutne predstavovať rodič, ale aj iná osoba, napríklad rodinný známy. Zástancom tohto názoru ale uniká jeden podstatný fakt – podceňujú vplyv rodinného prostredia a úlohy rodičov na budúci život dieťaťa. Napríklad deti z rozvedených manželstiev čelia väčšej pravdepodobnosti, že sa raz v budúcnosti rozvedú, v porovnaní s deťmi z harmonických rodín. U detí, kde aspoň jeden z rodičov fajčí alebo nadmerne konzumuje alkohol, existuje vyššia pravdepodobnosť, že tiež budú fajčiť, hoci nefajčiarsky „vzor“ predstavoval priamo jeden z rodičov.”

Text napokon priamo popiera jestvujúce vedecké poznanie a naznačuje, že deti vychovávané homosexuálnymi rodičovskými pármi budú “experimentom” a porušením práv dieťaťa: “Na to, aby sa mohlo povedať, že homosexuálne páry predstavujú rovnako dobré a vhodné prostredie na výchovu dieťaťa, ešte neexistujú dôkazy, hoci sa niektoré organizácie snažia tvrdiť opak. Ešte bude musieť pretiecť veľa vody, aby sme vylúčili odôvodnenú pochybnosť, že adopcie detí homosexuálnym párom v mene „práva na dieťa“ porušujú právo dieťaťa na oboch rodičov – teda na otca a matku, ako aj právo na to, aby s ním bolo zaobchádzané ako s ľudskou bytosťou a nie ako predmetom experimentu. Jedno je ale isté. Cez výskumy s pochybnou metodikou a s dopredu určeným výsledkom cesta nevedie.

Jednoznačná prevaha vedeckých štúdii na túto tému nenachádza žiadne rozdiely medzi deťmi heterosexuálnych a homosexuálnych rodičov. Veda je kumulatívny proces, poznanie získavame pomocou desiatok štúdii a ich replikácii; získavaním nových a nových dát, lepších modelov a konceptualizácii - predstava, že jedna alebo zopár štúdii dokážu obratom zvrátiť alebo spochybniť desiatky iných, metodologicky rôznorodých štúdii je sama osebe mimo. Napriek tomu, toto je presne, čo sa nám HFI snaží podsunúť.

 

Konverzná terapia

V článku “Chcem, aby sa homosexuáli mohli zosobášiť. Ale oni to nechcú.” z 21.10.2012 Patrik Daniška tvrdí, že homosexualita je “ťažký údel”, ktorý nikomu nepraje, hendikep, ktorý sťažuje uzatvorenie manželstva.

Americká psychologická asociácia konštatuje, že je dlhodobým vedeckým konsenzom spoločenských, behaviorálnych a zdravotníckych vied, že homosexualita je “normálna a pozitívna variácia ľudskej sexuálnej orientácie”.

Daniška pokračuje: “Existujú aj takí homosexuáli, ktorí svoju homosexualitu vnímajú ako problém, a chcú s tým niečo robiť. Toto je skutočná menšina, pretože je to menšina v menšine. Tí by snáď mohli nájsť pre začiatok nejakú inšpiráciu tu, alebo na iných ex-gay stránkach zo zahraničia. Žiaľ, terapia homosexuality je u nás tabu (pričom terapiou sa nemyslí vždy zmena sexuálnej orientácie ale hlavne pomoc žiť plnohodnotný život). Ak ju spomeniete, budú vás chcieť upáliť. Toto je jeden z tých príkladov, kedy ideológia bráni rozvoju vedy.

Daniška tu v texte nabáda na konverznú terapiu homosexuality - pseudovedeckú prax, ktorá je pre svoju škodlivosť zakázaná zákonom vo viacerých krajinách sveta. Nejde však o ideologické “tabu”, ako v texte podsúva. Naopak, je vedeckým výskumom preukázané, že terapia homosexuality je nezmysel a snahy homosexualitu “liečiť” môže mrzačiť ľudí, ktorí takúto terapiu skúšajú podstúpiť.

 

V obhajobe konverznej terapie a šírení pseudovedeckých tvrdení o povahe homosexuality napokon pokračuje aj text “Homosexuálov učíme budovať zdravé priateľstvá” z 9.11.2022. Text je prepisom rozhovoru Danišku s Mikeom Davidsonom. Mike Davidson je britským kresťanský fundamentalista bez relevantného vzdelania v oblasti medicíny alebo psychológie, je však známy ako proponent nebezpečnej a pseudovedeckej konverznej terapie a ako aktivista proti jej zákazu.

 

Záver

Web hfi.sk šíri zavádzajúce informácie o medicínskych otázkach spojených s interrupciami, morálne paniky o “ideologických hrozbách” pri ľudsko-právnych témach, spochybňuje vedecké poznatky o povahe ľudskej sexuality a šíri pseudovedecké a potenciálne nebezpečné predstavy o “liečení” homosexuality (resp. o tzv. “konverznej terapii”). Z uvedených dôvodov projekt Konšpirátori.sk zaradil stránky hfi.sk na zoznam webov so sporným obsahom.

 

Doplňujúce screenshoty: